„Kútikom oka naňho nedôverčivo pozrela a ostražito sa pousmiala. Pri tom pohľade sa mu až zakrútila hlava. No oveľa menej očarujúcemu škótskemu strážcovi Rossovi sa jeho flirtovanie ani trochu nepozdávalo. Znovu tresol do mreží a zahrmel: „Obleč si košeľu, človeče, nebudem ti to opakovať! Si v prítomnosti dámy!“ „Mne to neprekáža,“ utrúsila a s neskrývaným obdivom hľadela na jeho vypracované brucho. Nick sa uškrnul, spokojný, že využil čas vo väzení na zveľadenie svojho tela. Okrem preklínania svojich životných rozhodnutí, priatelenia sa s myšou, ktorá žila v kúte, a čítania nemal veľa možností, ako si vyplniť dlhé chvíle. Boh žehnaj jeho priateľovi a kolegovi z Rádu, lordovi Trevorovi Montgomerymu, ktorý mu posielal knihy a pomáhal mu tak zachovať si zdravý rozum.“