Môj vstup do jazdeckého športu beztak prebiehal dosť turbulentne – v podstate som sa zamilovala hneď trikrát: Najprv do plejboja Heika, dosť brutálneho skokana, ktorého mohol človek obdivovať len vtedy, keď koňom vôbec nerozumel. Potom do Žolíka Obrovitého, ktorý vtedy ešte patril Heikovej sestre, a napokon do Thorstena. Jeho kvality princa z rozprávky sa síce ukázali až neskôr, ale časom sa z neho vykľula skutočná hlavná výhra – keď práve nemal vypnutý mobil