Hlboká a podrobná správa o matke Ore, naplnenej strachom o syna, je zároveň aj autorovou spoveďou, jeho dúfaním v záchranu svojho vlastného syna, ktorý v čase, keď autor knihu písal, bojoval v Libanone: „Mal som pocit – alebo skôr želanie – že kniha, ktorú píšem ho môže ochrániť.“ Keď sa Orin syn Ofer rozhodne pokračovať vo vojenskej službe, Ora odmieta sedieť doma a čakať na zlé správy. Rozhodne sa odísť do hôr a podarí sa jej tam dotiahnuť aj svojho priateľa z mladosti Avrama. Prostredníctvom rozhovorov s Avramom sa dozvedáme o ich spoločnej minulosti, o pekle, ktorým si Avram prešiel, o jej rodine, o „plnosti života“, o jej hlbokých túžbach aj sklamaniach, bolestiach aj radostiach. Zisťujeme, že životy Avrama, Ilana - Orinho bývalého manžela - a Ory sú prepojené viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
Kniha vypovedá o zložitých rozhodnutiach v ťažkých životných podmienkach krajiny, kde je strach o vlastný život na dennom poriadku, kde rodičia nedokážu svoje deti uchrániť pred hrôzou vojny.
Grossman vykreslil neuveriteľne plastický obraz Ory, nielen ako matky, ale aj ako ženy túžiacej po naplnení vo vzťahu.