Na pokojný život vlastne nemáme čas. Keď si okolo tridsiatky upraceme svoje vzťahy, náš život už nemá veľké výkyvy a všetko vyzerá pokojné, prichádza facka od rodičov. Zachytí ich kríza stredného veku, syndróm prázdneho hniezda a my musíme zachraňovať to, o čo sme sa celý život opierali. Ich vzťah. A keď sa to po mesiacoch alebo rokoch nejako skončí, zistíme, že hormóny sa nasťahovali aj do detskej izby v našom príbytku, a začína sa ďalší boj...

Martina, tridsaťjedenročná hlavná hrdinka knižky, to má o to ťažšie, že sama nemá vo svojich vzťahoch celkom jasno. Lebo to, čo by chcela ona, ten druhý odmieta. Ale ona to - popri „záchrane“ iných vzťahov - jediná nevidí.