Barman si po chvíli niekoľkokrát nahlas kýchol a bez vyzvania pokračoval v rozprávaní. „Ten poklad je možné nájsť len na Svätého Jána, kedy sa diery a pukliny v zemi samy otvárajú, aby odhalili svoje tajomstvá tomu, kto bude mať v rukách kvet papradia, alebo bude odriekavať Otčenáš odzadu, aby ho nevystrašili duchovia - strážcovia.“ „Vy tomu veríte?“ opýtal som sa po troch borovičkách, so značnou úľavou v žalúdku a prívetivým pohľadom na svet. „A vy nie? Veď sám tvrdíte, že ste videli trpaslíkov. Človeče, tohto roku je poriadne teplá jeseň,“ barman nahliadol do nástenného kalendára. „Dokonca je dnes dvadsiateho štvrtého,“ poklepkal prstom po dátume. „Viete, my máme zakázané organizovať svätojánske veselice, aby sa lesy nechytili a chaty nezhoreli. Ale dnes je rovnako teplo ako v tú noc. Len o pol roka neskôr.“ „Nechystáte sa hľadať tie rozprávkové poklady?“ rozveselený som nadhodil. „Kdeže, mňa to prešlo už keď som bol decko. Okrem toho, vidieť trpaslíkov prináša smolu,“ vtom sa barman zasekol, odložil utierku a naklonil nad pult tak, aby sa mi díval priamo do očí. „Možno vy ste výnimka. Však inak by sme tu teraz nekvákali, nie?“ rozrehotal sa a išiel rozčapovať nový pivný sud. „Možno,“ dodal som a išiel si prisadnúť