Starenkin hlas bol taký láskavý, že sa dievčina prestala báť, povedala, že bude rada slúžiť, a starenka bola s jej prácou naozaj spokojná. Natriasala periny a ustielala posteľ tak dôkladne, až sa perie sypalo prúdom a ako obrovské snehové vločky dopadalo na zem. Za to sa jej žilo naozaj dobre, nikdy nepočula zlého slovka a deň čo deň dostávala jedla dosýta, chutnú pečienku a dobrý koláčik. Dlho si takto v pohode žila u pani Zimy, no raz na ňu doľahol smútok.