Skladníka som robil hádam tretí mesiac, keď do predajne prijali nové dievča. Šikovné. S pekným hlasom. Keď telefonovala, zákazníci na druhom konci linky si ju iste predstavovali ako krásnu mladú ženu. Krásna nebola. Ale ani škaredá. Priemerná? Mne to stačilo. Mladý športovec potrebuje sex. To je veľká pravda. Ale dievča bolo krajšie ako priemer. O pár dní som sa dozvedel, že to ani nie je dievča, ale zrelá žena, staršia odo mňa o päť rokov. Mal som si hneď uvedomiť, že hrozí nebezpečenstvo. Lenže, uvedomiť si niečo také v mojom veku? S mojou nakrátko ostrihanou dvadsaťročnou hlavou? Svet slobodného mladíka, v ktorom som vtedy žil, bol jednoduchý: ráno beh po hrádzi, potom práca v sklade, vtipkovanie s kolektívom, potom tréning, zápas, potom únava, noc, potom ďalšie ráno, nič som nevynechal? Aha, fantazírovanie o sexe. Predstavy neexistujúcich žien, poskladané z fragmentov existujúcich. Tak vznikol ideál: z jednej nohy, z druhej boky, z tretej prsia, z ďalších vôňa, hlas, pohyby. Takáto žena nikdy nemala dušu, charakter, preferencie, poslušne reagovala na všetky pokyny, nechala sa obracať zboka nabok, neprotestovala, ani sa nechichúňala, keď som skončil priskoro. A čo je priskoro? Vedel som ja vtedy, čo je priskoro? Neuvedomil som si nebezpečenstvo. Pascu do ktorej som smeroval ako myš, omámená syrom. Ako mačka, omámená myšou.