Podmanivý skutočný príbeh silnej, citlivej a odvážnej ženy, ktorá si aj napriek pohnutému osudu zachovala životný optimizmus.

Keď Paul Glaser počas návštevy Osvienčimu objaví medzi vystavenými exponátmi kufor z Holandska so svojím menom, jeho život sa prevráti naruby. Po návrate domov sa pokúša vyriešiť túto záhadu a začína pátrať po vojnovej minulosti svojej rodiny. Prostredníctvom denníka, fotografií, listov, ale aj filmov a piesní, odhaľuje neuveriteľný osud otcovej sestry – tety Roosje – a postupne si skladá jej životný príbeh poznačený láskou a zradou.

Teta Roosje bola obľúbená učiteľka tanca, ktorá spolu s manželom Leom viedla úspešnú tanečnú školu. Nanešťastie sa Leo po vypuknutí druhej svetovej vojny spojil s nacistami, a keďže mali v manželstve s Roosje problémy, svoju židovskú manželku nemilosrdne udal. Počas vojny Roosje väznili v niekoľkých koncentračných táboroch. V Osvienčime sa podrobila neľudským experimentom obávaného doktora Mengeleho a v Birkenau prežila aj vďaka tomu, že dávala hodiny tanca nemeckým dôstojníkom, ktorí sa takto po večeroch zabávali.
Odvážnu Roosje nezlomili ani desivé zážitky z koncentračných táborov. Vo svojom denníku, z ktorého vychádza táto kniha, napísala: „Potrebujem minulosť, aby som mohla žiť budúcnosť.“

„Pokusy boli čoraz radikálnejšie a niekoľko žien na ich následky dokonca zomrelo v príšerných bolestiach. Na rad prídem aj ja. Okamžite sa musím vyzliecť a ľahnúť si na sedadlo s kolenným operadlom, ktoré mi drží nohy od seba. Okolo mňa stoja tri sestričky, nepovedia ani slovo, oslepuje ma žiara lámp a len čo si opriem hlavu, doktor mi do maternice vstrekne sirupovitú tekutinu. Nato vypnú svetlo, na brucho mi priložia kovovú dosku a odfotia ma. Začínam pociťovať prudké bolesti, ktoré neprestávajú. Je po zákroku a musím zostúpiť z nosidiel. Dozviem sa, že ma sterilizovali. Prejdú celé dni, kým bolesť úplne prestane a môžem zase normálne chodiť.“