„Rozhliadali sa okolo seba. Pozorovali pozlátené steny až smerom k stropu. Miestnosť bola osem metrov vysoká, s priemerom niečo vyše piatich metrov a spodkom v tvare lievika. V podstate išlo o štyridsaťpäť stupňový uhol od prahu dvier okolo celej miestnosti až k podlahe, ktorá bola opäť v dokonalej rovine. Zhruba vo výške štyroch metrov bolo okolo celej miestnosti dookola vyhotovených šesť pozlátených hláv – búst – ktoré vytŕčali zo steny. Pôsobili trochu hrôzostrašne, navyše mali papule otvorené smerom dolu k podlahe. Pripomínali výjavy hrôzostrašných drakov. V strede miestnosti na nádhernej podlahe plnej ornamentov stál asi meter vysoký valcovitý podstavec. Na podstavci stálo to, čomu Edy venoval toľký čas hľadania. Symbol tejto, už svetom zabudnutej, kultúry. Bolo to nádherné vajce z čistého zlata...”