16.06.2015 17:21

Slovenské povesti III.  

AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY

hlas: Andrea Sadloňová
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Pridajte váš citát

text

O knihe

Pri putovaní po povesťovej mape sme sa dostali do okolia stre­doslovenských banských miest. Sprevádzať nás bude naozajstný znalec – spisovateľ Jozef Horák, na ktorého povestiach už od­rástla nejedna generácia čitateľov. Spoznáme nielen prostredie baníkov a remeselníkov, ale ... Ukáž Viac

Pri putovaní po povesťovej mape sme sa dostali do okolia stre­doslovenských banských miest.
Sprevádzať nás bude naozajstný znalec – spisovateľ Jozef Horák, na ktorého povestiach už od­rástla nejedna generácia čitateľov.
Spoznáme nielen prostredie baníkov a remeselníkov, ale navštívime a okolité hrady i vinohrady, protitureckých bojovníkov, lovcov i kupcov, stretneme ozajstnú lásku, ale aj podlosť, nenávisť aj odvahu a ochotu obetovať sa v prospech ostatných.
Dozvieme sa, ako vznikli štiavnické bane, o kremnickom zlatom mužovi, novobanských bežcoch a babinských kukučkách, zakliatom vojsku v Sitne i o tom, ako v Ľubietovej hostili kráľa Mateja, o štiavnických divoch a mnoho iných zaujímavostí.

Skryť

O Autorovi

Jozef Horák

Jozef Horák, pseudonymy Ivan Mráz, Ján Adam, Ján Adamov, Jožo H. Tepliansky (1907 – 1974) bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, redaktor, literárny teoretik, zostavovateľ čítaniek a učebníc, autor literatúry pre deti a mládež, kultúrny a osvetový pracovník. Narodil sa v rodin... Ukáž Viac
Jozef Horák, pseudonymy Ivan Mráz, Ján Adam, Ján Adamov, Jožo H. Tepliansky (1907 – 1974) bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, redaktor, literárny teoretik, zostavovateľ čítaniek a učebníc, autor literatúry pre deti a mládež, kultúrny a osvetový pracovník. Narodil sa v rodine baníka Jána Horáka a jeho manželky Kataríny ako jedno z ich štyroch detí. Jeho otec zomrel v roku 1914 v 1. svetovej vojne a o rodinu sa starala len matka, ktorá zomrela v roku 1923. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, neskôr v učiteľskom ústave. Pôsobil ako učiteľ v Teplej, v rokoch 1946 – 1948 pôsobil ako ľudovýchovný referent v Matici slovenskej v Martine, kde bol tiež redaktorom detského časopisu Slniečko a redigoval edície Most a Kvety. Po odchode z Matice slovenskej pôsobil od roku 1953 ako riaditeľ na škole v Svätom Antone, neskôr v Podsitnianskej a v rokoch 1964 – 1967 v Banskej Štiavnici. Zomrel 11. júna 1974 v Prešove, no pochovaný je v Banskej Štiavnici. Jeho beletristické diela čerpali z banskoštiavnického prostredia, odkiaľ pochádzal. Napísal takmer štyri desiatky knižiek. Debutoval v roku 1927 básňou Ecce! v regionálnom periodiku Hlasy spod Sitna, zbierkou povestí Sitniansky vartár. Skryť