Preto som sa vybral do Kyjeva a nie do Rakúska. Som tam 1. decembra, v miliónovom a možno v ešte početnejšom dave demonštrantov, medzi – jemne povedané – nazlostenými rodičmi, ktorí nesúhlasia s tým, aby im bili deti. Nikdy som nevidel takú ohromnú manifestáciu, nikdy som sa na ničom takom nezúčastnil. Nakoniec, bol to výnimočný deň, plný revolučnej symboliky. Po nočnej nakladačke a pacifikácii sme získali Námestie nezávislosti, na ktorom už stihla vláda postaviť vianočný stromček, lebo idú sviatky a všetci sa máme mať radi ako bratia. Bolo to veľké víťazstvo: Majdan znovu patril nám. Obsadili sme budovy mestskej správy Kyjeva a tradične, ako počas oranžovej revolúcie, budovu odborových zväzov. Janukovyčov vianočný stromček sa zmenil na symbol, nezávislý umelecký a politický manifest. Keď demonštranti získali Majdan, začal sa útok na budovy prezidentskej administratívy na Bankovej ulici. Útočili nejakí maskovaní ľudia, pravdepodobne národovci, krajná pravica, nebolo zrejmé, kto to je. Majú bager a bagrom narúšajú zoradený Berkut. Situácia sa vyostruje.