„Hradisko sa rozkladalo na temene rozložitej vyvýšeniny. Chránili ho priekopy a mohutné valy posilnené palisádami. V opevnení sa otvárali dve brány, od jednej k druhej sa šlo dobrých šesť honov. Cesta, čo ich spájala, rezala Bojnohrad napoly. Návršie bolo členité a zvlnené. Na tiahlej vyvýšenine v juhovýchodnom výbežku hradiska sa nachádzalo obetisko. Chránila ho ohrada z vysokých zahrotených kolov. Rogan a Goryvlad vošli jedinou úzkou bránou a kráčali pomedzi jamy, v ktorých ešte tlela pahreba z posvätných ohňov. Za dávnych čias sa tunajšie rody chodili klaňať košatému dubu. Jedného dňa ich Perún poctil svojou prítomnosťou a udrel do duba ohnivou širočinou. Aj ten rozoklaný čierny pahýľ však vyzeral majestátne, ba zlovestne. Na pahýľoch obhorených konárov viseli býčie a baranie lebky, do puklín v kmeni vkladali lovci medvedie pazúry, vlčie tesáky a kančie kly. Pod stromom spočíval veľký balvan so zarovnaným vrchom. Plocha i boky kameňa sčerneli od množstva obetnej krvi.”