“Pamätám si tú chvíľu priam fotograficky. Sedeli sme pri stole – študenti a on, muž vo veku môjho otca. V ruke mal pohár s vínom Izabela. Izabelu obrali a vylisovali v jeho rodnej dedine, v malej abcházskej dedinke Gup (v okrese Očamčire). Áno, Michail Temurovič sa narodil v Gupe, ale predsa len bol Suchumčan telom i dušou. V tomto meste sa udialo, ako sám vravel, to najväčšie mystérium alebo, ako spresnil – suchumizácia jeho duše. A práve o ňom, o jeho suchumizovanej duši rozprávali v posledných rokoch tisíce rôznych príhod suchumskí Abcházci, Gruzínci, Arméni, Gréci, Rusi, Ukrajinci, Estónci, Nemci... Pokračovať ďalej? Rozprávali mi o ňom v Suchumi, Tbilisi, Moskve, Istanbule, Soči, Petrohrade, Naľčiku, Aténach... Ďalej už vymenúvať nebudem. Jeden z mojich respondentov povedal: „Každý má nejaký vlastný vzťah s Bohom, každý číta v Biblii svoju vlastnú Bibliu. Škoda, že si dobre nepoznal Michaila Temuroviča. Keby si ho poznal dobre, poznal by si jeho Bibliu.“ A tak som začal hľadať jeho Bibliu.”