Zrazu ma čosi zozadu udrelo do hlavy. Padol som tvárou na asfalt. Akoby som na moment stratil vedomie. Keď som sa prebral, stál nado mnou inžinier Kobler a zúrivo kričal. Dokonca do mňa dvakrát kopol. Najskôr som nechápal, čo hovorí, ale potom som porozumel. Obviňoval ma, že bijem jeho syna. S ústami plnými krvi som sa snažil vysvetliť, že práve toto je mladík, ktorý mu vykradol auto. Stále som ležal. Výrastok však medzitým postavil a začal ma kopať. Otočil som sa k nemu, ale vtedy ma opäť bolestivo zasiahla do chrbta Koblerova noha. Pokúsil som sa vstať, ale nepodarilo sa mi to. Zrazu som tesne nad svojou hlavou uvidel prudko dopadajúcu Koblerovu aktovku. Stratil som vedo.