Čitateľovi nezaškodí, ak sa trochu zoznámi s týmito dvoma nevoľníckymi sluhami nášho hrdinu. Aj keď nejde o takzvané dôležité postavy, ale skôr o vedľajšie, až druhoradé, a nemajú vplyv na hlavné udalosti, ani na vývin deja, naopak, dotýkajú sa ho len okrajovo a vystupujú v ňom iba zriedka, autor si predsa neobyčajne zakladá na dôkladnosti, a hoci je Rus, v tomto smere chce byť dôsledný ako Nemec. Napokon, nezaberie to mnoho miesta, ani času, lebo len málo treba dodať k tomu, čo už čitateľ o nich vie. A to, že Petruška nosil trochu priširoký škoricový žaket, ktorý zdedil po pánovi, a mal, ako obyčajne sluhovia mávajú, veľký nos a hrubé pery. Bol skôr mĺkvy než uvravený; ba prejavoval aj ušľachtilý sklon vzdelávať sa, to znamená, že čítal knihy, ale ich obsah ho netrápil. Bolo mu celkom jedno, či išlo o príbeh zaľúbenca, šlabikár, alebo modlitebnú knižku; všetko čítal s rovnakým zaujatím. Keby natrafil na chémiu, ani tou by nepohrdol. Lebo jeho nadchýnalo nie to, o čom čítal, ale samo čítanie, čiže jasnejšie povedané to, že písmenká sa zakaždým spájajú do nejakého slova, ktorému zavše ani parom nerozumie.