Stále dookola a dookola, Bušo, kde si? Ako ti je dobre. Vonku je hmla a môžeš sa túlať. A ja neviem, čo mám robiť. Pani Trnková už spí, zjedla celý obed. A stále plakala. Ako si včera pekne plával. Ako si sa mi páčil. Neviem tak dobre plávať ako ty, ale ty vieš veľmi dobre, takže keď sa to zráta a vydelí, vieme obidvaja dobre. Bol si ako tuleň. A voda bola ako ľad. Ale nie studená, iba tak vyzerala. A pán Plocha sa má zle. Keď som k nemu prišla a povedala: Ako sa máte? - povedal: Plním plán. Lenže neplní. Má sa zle. Bušo... A tak isto pani Vrecková. Včera bol pekný deň. Mám rada sneh. A dnes padá hmla. Môžeš sa túlať. Keby si mi už zase niečo prečítal. Tak ťa rada počúvam. A keď je doma teplučko, vtedy mi je s tebou najlepšie. Keby si už niečo napísal. Tak by som sa tešila. Bušo... Telefón u nás zvoní a zvoní, a ty sa mi túlaš. Pozriem ešte pani Vreckovú a pôjdem. Možno, že už budeš doma. Počuješ? Utekám, aby som ti všetko povedala, lebo iba potom sa mi zdá, že sa to skutočne stalo.