Dajako to vo mne brble, kvasí, šumí, lomcuje to so mnou, idem si oči vyočiť na dievkach, jarnú únavu mi rozohnala vôňa orgovánu. Tento májový čas veru vie rozhýbať nielen omladinu, ale i nás recyklovaných plejbojov. Doma sa nedá ani obsedieť, len ta ma ťahá kamsi do ulíc, kde sa ako vlnkami kučeravá rieka krútia dievčenské, či ženské prednosti aj zadnosti. Aj by som sa rozhodil, aby som bol všade, ani žmurkať radšej nechcem, aby mi neušiel ani ten najmenší okamih krásy jarného sveta, jarného seba balamutenia, tohto divokého kypenia všetkej miazgy vo mne.