Klesla som na kolená. Sotva som strčila hlavu do diery, už som vedela, že sa onedlho ocitnem hlboko pod zemou. Nemohla som odolať pokušeniu odhaliť tajomstvo, ktoré mi Darius tak šikovne podstrčil. Potom som strčila dnu ruky. Keď som sa dotkla studenej zeme, do tmy sa skotúľali hrudky hliny. Strčila som dnu plecia a už som sa nemohla otočiť a obzrieť za seba bez toho, aby som zo stien neuvoľnila hlinu. Bolo to stiesňujúce, oveľa menší priestor, než sa zdalo na prvý pohľad. Moje telo zablokovalo aj to málo zo slnečných lúčov, čo prúdili do diery, a v priestore zostávali už iba zvyšky svetla. Keď som mala vnútri aj kolená, bolo to ešte nepohodlnejšie. Knísavo som sa posúvala dopredu a pritom som chrbtom narážala do stropu tunela......