„Zbieral prstami rozšliapané kúsky Kristovho tela a úctivo si ich vkladal do úst pričom neustále šepkal: „Ne respicias peccata nostra, sed fidem Ecclesiae tuae… ne respicias peccata nostra, sed fidem Ecclesiae tuae…“ (Nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi…) Ukrutný berserk mu šliapol na prsty rúk a celou silou zatlačil. Kňaz zastonal od bolesti lámajúcich sa prstov. So slzami v očiach zodvihol hlavu a pozrel barbarovi do očí, akoby do očí samotnému diablovi. V tej chvíli vzduchom zasvišťala obojstranná ťažká sekera, s ostrím ako žiletka. Hlava staručkého kňaza padla na kamennú podlahu chrámu. Z tepien preťatého krku striekala krv na všetky strany. Biele liturgické rúcho prešívané pozlátenými niťami sa v okamihu sfarbilo krvou. Kľačiace telo bez hlavy bezbožný barbar odkopol od seba a víťazoslávne zreval na celý chrám. Bratia mnísi, účastní tohto krvavého divadla, podľahli panike…”