„Keď sa chýlilo k večeru, Burka omrzelo stále havkanie na slivku, kde si Maťo spokojne vykrúcal bajúzy. Zavrčal ešte raz a potom sa pobral ku chlievu, kde Anča kŕmila prasce. Bol tam už raz s mamkou, keď ho Mišo zaniesol do dvora a veľmi sa mu to páčilo. Boli tam také podivuhodné tvory, že im nerozumel, a váľali sa v blate. Ale vo válove mali dobré žrádlo a taká chlpatá veľká obluda ho vždy odhadzovala svojím ošklivým rypákom. Tá sa, hádam, ani Miša nebojí. Keď sa ku chlievu pribatolil, prasce boli so starou Kšo práve v najlepšom. Okolo nich behal Rik s celým štábom sliepok, ktoré hlasite kotkodákali. Aj Burko sa pritiahol k válovu, ale jedno prasa ho nešetrne odhodilo čumáčikom, ba ešte mu aj do ucha zahryzlo. Burko len trochu zaskučal a potom zaštekal. Ale tie pažravé potvory sa nenaľakali...”