„Bol som práve pri tom, keď krížnik vliekli k nám do doku dva parníky. Keď bola loď v doku, bola pripevnená drôtenou oceľovou líniou ku kruhu, zasadenému do múru, aby ju vlny neodrážali od brehu. Táto línia bola hrubá 5 cm a 30 metrických centov ťažká. A predsa jeden z parníkov, ktorý bol od kormidelníka neopatrne vedený, pretrhol tú líniu ako pavučinu. Žasol som, akú silu má taký parník. Aké obrovské stroje, ohromné lode ovláda malý, slabý človek! A teraz dosť. Inokedy viac. Píšte mi, ako gazdujete a ako vám zdravie slúži. Pozdravujte odo mňa všetkých priateľov a známych. A myslite na mňa. Keby ste vedeli, ako často ste mi pred očami, všetci! A čo sa namyslím na svoje milé rodné Mládzany! je krásne, obloha čistá, azúrová, už skoro mesiace sú tu tropické horúčosti. Iba mne býva v srdci zima. Cítim sa vše taký opustený vo svete...”