15.06.2016 17:28

Chlapci z Dunajskej  

AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY

hlas: Pavel Horák
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Z Pečnianskeho lesa oproti Zuckermandlu zmizli výletné reštaurácie, komunisti vytvorili prísne hraničné pásmo s ostnatým drôtom, „územím nikoho“.
Z Pečnianskeho lesa oproti Zuckermandlu zmizli výletné reštaurácie, komunisti vytvorili prísne hraničné pásmo s ostnatým drôtom, „územím nikoho“. Do hraničného pásma bol vstup len na priepustku. Keď sa chcel obyvateľ Devínskej Novej Vsi dostať domov, musel vytiahnuť legitimáciu. Bola to bláznivá a nebezpečná doba. Ale v Starom Meste bol ešte stále každý podvečer pohyb na korze. Mládež sa do zotmenia prechádzala od Michalskej brány až po dunajské nábrežie. Korzovali sme, pozerali po dievčatách. Dievčatá mali dlhé sukne pod kolená, nosili nevýrazné hrubé látky, v lete modrotlač... Chlapci mali na nohách budapeštianky – poltopánky s hrubou podošvou; čím viac vŕzgali, tým boli elegantnejší. Rok 1952 bol posledný rok Stalinovho života. Ešte mu zostávalo pár mesiacov (umrel v marci 1953), ale tie stáli za to! Môj otec radšej chodil von v montérkach a ja som všade do dotazníkov písal, že som robotníckeho pôvodu. Išlo o život. Ale na hradnom kopci už dokončovali obrovský amfiteáter a Bratislavčania začali chodiť na filmové festivaly pracujúcich rovno pod zrúcaniny mohutného Bratislavského hradu. V noci po filme sa rútili davy pracujúcich z kopca celé šťastné, že videli širokouhlý film. Lebo film začal byť širokouhlý. Život zostával „klasický“ bratislavsko-slovenský.
Pavel Horák
SkryťUkáž Viac

Pridajte váš citát

text

O knihe

Uplynulo desať rokov od vydania kníh Jula Satinského Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou. Aj keď Dunajská ulica bola stredom jeho vesmíru, príbehy a spomienky už dávno prekročili hranice Bratislavy, mnohé zľudoveli a stali sa súčasťou našich spomienok na naše deji... Ukáž Viac

Uplynulo desať rokov od vydania kníh Jula Satinského Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou. Aj keď Dunajská ulica bola stredom jeho vesmíru, príbehy a spomienky už dávno prekročili hranice Bratislavy, mnohé zľudoveli a stali sa súčasťou našich spomienok na naše dejiny – často prifabulované, možno aj skreslené. Veď sám autor vyhlasoval, že najmenej štyridsať precent z toho čo píše nie je pravda.
Keď sa povie Chlapci..., málokto si už dnes spomenie na knihu Ferenca Molnára Chlapci z Pavlovskej ulice, ktorej názov Satinský parafrázoval. V našich zemepisných šírkach to navždy budú Chlapci z Dunajskej. Polstoročie s Bratislavou evokuje dnes skôr päťdesiat rokov slovenského života. Toľko k novému názvu Chlapci z Dunajskej – Polstoročie, tohto 2. vydania takmer denníkových záznamov Jula Satinského, v novej úprave s fotografiami z rodinného albumu, ktoré aj po rokoch sľubujú výborné čítanie a dobrú zábavu.

DESATORO O JULOVI SATINSKOM:

1. Julo bol jedným z najtolerantnejších katolíkov miništrantov, akých som poznal.
2. Bol fabulátorom par excellence. (Ako veľký ctiteľ Alexandra Dumasa by určite ocenil toto slovné spojenie.)
3. Hoci rád fabuloval, nikdy nevypustil z úst niečo, čo by sa priečilo jeho presvedčeniu.
4. Nikdy nebedákal.
5. Bol vtipný tak prirodzene, ako keď z oblohy padá dážď.
6. Bol ozajstný Človák.
7. Keď jedol, vychutnával jedlo. Keď spal, vychutnával spánok. Keď čítal, vychutnával knihu. Bol gurmán v najširšom slova zmysle. Chvíľu ste sa naňho dívali a dostali ste chuť žiť.
8. V Soirée hovoril: „A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné. Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne.“ A takto sa Julo správal nielen v umení, ale aj v živote.
9. Aj preto bol výborným otcom.
10. Jula som mal pred očami, keď som napísal: „Žite tak, aby sa vo vašom živote dobre cítili iní.“

Skryť