„Chlapče, to nie je tvoja starosť!“ odvetila Margira podráždene. „Radšej choď spať, tak ako všetky poslušné deti, ak nechceš mať také problémy ako on! Máme predsa dohodu, zabudol si? Určite nechceš, aby som vyzradila tvoje tajomstvo, všakže?“ To Zaniana zjavne vyľakalo. Pokrútil hlavou a začal sa ospravedlňovať: „Prepáčte, veď viete, aký som vám vďačný za to, čo ste pre mňa urobili.“ Prekvapená Margira spočiatku bľabotala: „V poriadku, v poriadku... len už choď spať!“ Zanian sa ešte raz ospravedlnil a zaželal jej dobrú noc. Keď sa jej obrátil chrbtom, okamžite z jeho tváre zmizol vystrašený pohľad. Spokojne vykročil smerom k Liamovej izbe. Počas krátkeho rozhovoru sa mu podarilo ukradnúť dokrčené plátno trčiace z vrecka nič netušiacej Margiry. Chcel ho hneď zaniesť Liamovi a opýtať sa, či sa mu podarilo niečo zistiť. Odrazu sa za ním ozval hlas hlavnej vychovávateľky, ktorá naňho volala. „Kade to ideš? Si nejaký popletený! Tvoja izba je predsa na opačnej strane!