Muž niečo zašomral a rýchlym krokom šiel na dvor, kde mu viazali do konope, ktoré nakúpil od ľudí a zajtra ich mal odoslať do fabriky. Janko medzitým dovezený tovar poukladal na miesto, zapísal do knihy a obsluhoval ľudí. A zase tiekla u Rovesných práca svojím obyčajným tokom. A predsa nie. Veselé zvuky klavíra rozliehali sa po celom dome a zalietli sťa jemný šumot až do sklepu. To Elenka hrala na klavíri. Taká bola šťastná, že je už doma, medzi svojimi, vo svojej milej izbe, tak ozdobenej. Všetko je jej, aj klavír! — Akí sú mi len dobrí, — vzdychla si, — a zase sa vrhla s celou mladistvou náruživosťou do milozvučných, laškujúcich melódií. Sedela na pekne vyrezávanom stolci pri skvostnom klavíri. Uprene pozerala do nôt. Jemné nozdry trochu vyhrnutého nošteka rozšírili sa pod dojmom hudby. Jej hladké líca zružoveli a malá kader gaštanovej farby zošmykla sa jej na čelo. Bledoružové šaty harmonicky splývali s náladou a jej biele ruky, prsty ktorých hybko pohybovali sa po klávesoch, odzrkadľovali sa vo vyleštenom, zlatými literami firmy okrášlenom veku klaviatúry.