„Nič si nenahováraj, Marioto!“ kričal Grigorias hlasom, ktorý ani sám nespoznával. „Nie si neporaziteľný. Možno sa od teba odrazí každá zbraň, ale ešte stále si sa nezbavil svojej najväčšej slabosti. Keby si bol dosť silný, nezáležalo by ti na nej! Ak nezničíš tie svoje prehnané city, zničia raz ony teba!“ Marioto na to nereagoval. Zmizol vo dverách a ani sa neobzrel. Grigorias ešte dlho ležal na zemi a spamätával sa. Marioto úplne zlikvidoval všetky jeho plány – musel zabudnúť na Knihu odpovedí, musel zabudnúť na Mijinu smrť. Nemal iné východisko. Musel sa vzdať alebo nájsť rafinovaný spôsob, ako bez Mariotovho vedomia získať všetko, po čom túžil. Krv aj knihu.