Prinútil som oči dôkladne si ten výhľad prezrieť, prinútil som rozum istý čas sa pri ňom zdržať, a keď som zistil, že to môjmu srdcu neprináša žiadne radostné emócie, že to vo mne nevyvoláva nádeje, ktoré by mal muž pocítiť, keď hľadí na javisko svojej životnej dráhy, povedal som si: „ William, rebeluješ bez ohľadu na okolnosti, si blázon a netušíš, čo chceš. Vybral si si obchod a bude z teba obchodník, len sa na to pozri!“ A v duchu som pokračoval: „Len sa pozri na ten čierny dym v tej diere a uvedom si, že to je tvoje miesto! Tam nebudeš snívať, nebudeš môcť vymýšľať a teoretizovať, tam vojdeš a budeš pracovať!“ Takto vyškolený som sa vrátil do domu. Brat bol v rannej jedálni, pripojil som sa k nemu sústredene, nedokázal som ho pozdraviť veselo. Stál na rohožke pred kozubom, otočený chrbtom k nemu. Ako zreteľne som čítal vo výraze jeho očí, keď sa nám stretli pohľady...“