02.01.2016 13:23

Morituri  

AUDIOUKÁŽKY Z KNIHY

hlas: Ľubomíra Goljerová
zdroj:

Pridajte vašu nahrávku

audio

CITÁTY Z KNIHY

Ja mám tridsaťdeväť rokov, na ktoré nevyzerám. Niekedy si myslím, že iba preto, lebo som na ne nedozrela.
Ja mám tridsaťdeväť rokov, na ktoré nevyzerám. Niekedy si myslím, že iba preto, lebo som na ne nedozrela. Je za mnou polovica života, nemám rodinu, partnera ani prácu, ktorá by mi bola koníčkom. Doteraz neviem, čo mi vlastne ide dobre, čo by ma naozaj bavilo, čo by som v živote naozaj chcela dosiahnuť. Možno to nie je nič zvláštne, možno je takých žien veľa, no na rozdiel odo mňa je v ich živote vymedzenom rodinou mnoho "musím", ktoré všetko prikryjú, a ak to občas prerazí na povrch, aj ospravedlnia. Akosi som sa stratila vo vlastnom živote.
Ľubomíra Goljerová
SkryťUkáž Viac

Pridajte váš citát

text

O knihe

Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života:... Ukáž Viac

Rozprávačka v poradí druhej knižne vydanej prózy Eleny Elekovej vidí svet cez farby všedných existenciálnych situácií – dúhové odtiene krvi, fialový sneh, nezávislú a nekompromisnú bielu nemocnice, v ktorej pracuje. Jej zápachu čelí vôňou začiatku i konca ľudského života: „Ale detstvo i staroba majú naozaj jedinečnú, sebe vlastnú vôňu. A netýka sa plienok. Ibaže v nemocnici ju prekrývajú práve tie výlučky; jedna zvecí, na ktoré som si ťažko zvykala. Ešte i teraz mám so svojím citlivým nosom občas problém, preto si tuho škrobím uniformu levanduľovým škrobom. Levanduľa vraj upokojuje.“ Vlastným i cudzím očakávaniam voči svojmu životu zasa vzdoruje pokojným úsmevom: „Žijem si ako stará dievka a niekedy, občas, chvíľkami aj ako slobodná.“ Ako vášnivá čitateľka vo svojich tridsiatich deviatich rokoch už vie, že život sa odohráva skôr v útržkoch než v klenutých veľkých príbehoch.

Skryť