Mrazivé volanie zo záhrobia
CITÁTY Z KNIHY
"Kto to tam hrá?" potichu sa spýtal Nick. Edeltraud si prikryla rukou ústa a mlčky pokrútila hlavou.
"Kto to tam hrá?" potichu sa spýtal Nick. Edeltraud si prikryla rukou ústa a mlčky pokrútila hlavou. "Neviem," zašepkala.
"Smieme sa pozrieť?" Jup už stál vo dverách. Keď gazdiná prikývla, rozbehol sa po tmavých schodoch nahor. Na prvom poschodí zastal, zadržal dych a načúval. Zvuk huslí sa ozýval z ešte vyššieho poschodia. Jupiter objavil druhé, užšie schodisko. Rozbehol sa nahor, berúc schody po dvoch. Teraz už bol celkom blízko pri zdroji hudby. Pristúpil k dreveným dverám a priložil na ne ucho. Tóny bolo počuť jasne a zreteľne. Muzikant musel stáť za nimi. Určite. Jupiter chytil kľučku, stlačil ju a otvoril dvere. Hudba neprestala. Jup nechápavo hľadel na podkrovnú izbu so šikmými stenami a oknami. Na zemi sa hromadili zošity s notami. Na stenách videli zarámované fotografie. Všetky zachytávali známeho huslistu počas jeho vystúpení a vedľa nich videli štyri zlaté a jedna platinová platňa. V strede izby stál drevený stojan na noty. Odtiaľ prichádzali tóny. Bolestná, smutná melódia. Nikto tam však nestál."