„Pamätáš sa na ten večer, keď sme sa prvý raz stretli, Diana, a keď sme si vo vašej záhradke prisahali večné priateľstvo? Myslím, že sme prísahu dodržali, lebo sme sa nikdy nepovadili, ani voči sebe neochladli. Nikdy nezabudnem, aká triaška ma pochytila, keď si mi povedala, že ma máš rada. Po celé detstvo som mala srdce také vyhladované a osamelé, že si len teraz začínam uvedomovať, aké bolo v skutočnosti opustené. Nikto o mňa nestál, nikto sa o mňa nechcel starať. Bola by som bývala nešťastná, keby som nebola žila v krásnej ríši snov, v ktorej som si vysnila priateľky a lásku, po ktorej som túžila. Keď som prišla do Zeleného domu, všetko sa zmenilo. A nato som sa zoznámila s tebou. Nevieš si predstaviť, čo pre mňa znamenalo tvoje priateľstvo. Chcem sa ti teraz poďakovať, moja milá Diana, za vrúcnu, ozajstnú lásku, ktorú si mi vždy preukazovala.“