Rázcestia
CITÁTY Z KNIHY
"Čo vlastne odo mňa chcete? Chcete, aby som priznal svoje hriechy? Aby som Ježiša pozval do svojho života? Už je asi trochu neskoro, nemyslíte?
"Čo vlastne odo mňa chcete? Chcete, aby som priznal svoje hriechy? Aby som Ježiša pozval do svojho života? Už je asi trochu neskoro, nemyslíte? Zdá sa, že si našiel spôsob, ako byť priamo uprostred toho môjho svinstva. Neuvedomujete si, ako sa za seba hanbím? Čo to nevidíte? Dúfal som, že..." Ako sa tie slová drali na povrch, uvedomil si ich význam a zlomilo ho to. Ich trúfalosť ho znovu dostala na kolená. Rukami si zakryl tvár a nové slzy si brázdili cestu po lícach. "Čo to nechápete? Dúfal som, že..." A potom to vyslovil, vyriekol presvedčenie, ktoré ovládlo celý jeho život a bolo ukryté tak hlboko, že si ho neuvedomoval ani vtedy, keď ho vyslovil nahlas: "Dúfal som, že... že smrť je koniec." Nariekal a slová si ledva našli cestu pomedzi vzlyky. "Ako inak sa môžem zbaviť toho, čo som urobil? Ako môžem pred sebou utiecť? Ak to, čo hovoríte, je pravda, nemám žiadnu nádej! Nechápete? Ak smrť nie je koniec, nemám žiadnu nádej!"