Keď Gottland získal ocenenie za najlepšiu európsku knihu roka, vo svojom prejave jej autor povedal: „Teším sa, že kniha Poliaka o Čechoch môže byť knihou Európana o Európe.“ Poľský novinár a spisovateľ v nej predstavuje výber reportáží venovaných Českej republike, resp. Československu. V jeho dejinách sa horor strieda so smútkom a groteskou, autor z nezvyčajného uhla nazerá na zdanlivo známe udalosti a ľudí, ako je príbeh Baťovej firmy či Marty Kubišovej, ale predstavuje aj málo známe či úplne zabudnuté príbehy.
Herečka Lída Baarová – žena, ktorú Goebbels miloval a mnohí Česi nenávideli. Sochár Otakar Švec – autor najväčšieho Stalinovho pamätníka, ktorý si siahol na život. Speváčka Marta Kubišová – žena s podmanivým hlasom a obeť eštebáckeho pornopríbehu. Eduard Kirchberger – spisovateľ, ktorý tvoril za každého režimu niečo iné. To je len niekoľko postáv, ktoré zachytil poľský reportér Mariusz Szczygieł v knihe Gottland. Pôvodne bola určená iba poľskému publiku, ale spôsob, akým zobrazil premeny minulého storočia, z nej spravili univerzálnu knihu – slovenčina
je už desiatym jazykom, v ktorom Gottland vychádza, pripravuje sa aj bulharský a švédsky preklad.
Investigatívne reportáže a eseje (alebo „halucinačné príbehy plné úzkosti,“ ako napísal Liberation) sú vyrozprávané veľmi pútavým spôsobom, neraz pripomínajú detektívny žáner. S ním majú spoločné aj množstvo obetí a prekvapivé zápletky. Autor nepracuje s veľkými číslami, ale s osudmi známych aj menej známych osobností. Texty tvoria celok, v ktorom možno rozpoznať viaceré vzorce, ktoré sa v českej spoločnosti opakujú. Popri irónii, humore a sarkazme v nich nájdeme aj to podstatné – že ľudia s nanútenými úsmevmi na perách v skutočnosti prežívali horor. Nie je veľa kníh, ktoré by demaskovali totalitné režimy s väčšou silou a pôsobivosťou.