„Naši sa čoraz častejšie hádajú. Úplne sú nevyrovnaní. Dostávam samé zákazy a príkazy. Už sa pomaly bojím aj niečo sám od seba urobiť. Neviem, čo sa stalo. Veď sme vyrastali aj s bratmi v úplne inom „domove“. A zrazu, všetko sa rozpadlo, ako dom z karát. Nerozumiem...

Všetky tie reči o tom, ako ju ľúbi, to všetko bolo divadlo. Prestala zapadať do jeho plánov, zmenila sa, vo svojom jadre bola niekým iným, viedlo ju nejaké iné vedomie, alebo ako to mnohí nazývajú – svedomie. U nej to bol jednoducho vnútorný hlas, ktorý nevedela obísť. Už ho nevedela potlačiť, ani podceniť. Nemohla zradiť samú seba, a tým pádom ani svoju a celú existenciu. A to mu skrížilo plány. Takže až takto ďaleko to celé muselo dôjsť? Opäť započula šum na chodbe, snažila sa zdvihnúť hlavu, ale veľmi to nešlo... Mat. Kde je? Pokúsi sa horko ťažko zdvihnúť, keď z kuchyne na prízemí niečo zaduní, ako pád, alebo úder...