Tamara Heribanová sa v knižke Malá doba ľadová s nevšedným espritom, sviežim humorom a ľahkou bezprostrednosťou vyjadruje k pálčivým problémom mladej generácie. V centre jej rozprávania sa ocitla láska ako niečo, čo korunuje celé bytie človeka. A nechýbajú v ňom motívy, ktoré takúto lásku znemožňujú alebo jej prinajmenšom prekážajú stať sa voňavým kvetom, po akom sa všetci načahujeme, ale málokto sa ho aj dotkne.

Láska Emmy a Alexa sa po všetkých nádherných i dramatických peripetiách nekončí vytúženým happyendom. Nekončí sa ani tragédiou. Podstatné však je, že sa nekončí. A nekončí sa ani príbeh jej matky emigrantky a dvoch sestier, z ktorých každá vlastným životom napĺňa svoju predstavu o emancipácii súčasnej ženy.

Najnovší román Tamary Heribanovej sa dá interpretovať aj ako vztýčený prst. Ak nedáme priestor láske, porozumeniu, zodpovednosti za toho druhého,
môže sa stať, že príde k absolútnemu kolapsu. Talentovaná autorka poskytuje v románe nemálo námetov na rozmýšľanie o tom, prečo je náš život taký,
aký je, a prečo v ňom nemožno dosiahnuť všetko, po čom túžime.