Netušil, kedy presne došlo k tomu, že sa presýtil spôsobu jej vyjadrovania. Stal sa voči nemu ľahostajný natoľko, že jej dovolil zbaliť si kufre a odsťahovať sa do podnájmu. Keď sa sobášili, bol presvedčený, že ho nič na svete nemôže odpútať od jej očí a množstva pieh na tvári zdedených po belgických predkoch. Pehy, to aká bola, ako sa smiala, ako pri chôdzi vlnila bokmi, ba aj to ako sa vyjadrovala, všetko na nej kedysi miloval...
„Aj tak odídem! Už o pár dní. A je mi fuk, či matka to decko vynosí, alebo nie. Je mi fuk, čo bude s ňou, s tebou, s otcom! Ja si chcem žiť po svojom!“ Zhrozená som civela na jeho chrbát a usporadúvala si v hlave, čo povedal. Kráčal odo mňa prehnutý v chrbte a rozhadzoval rukami. Akoby si vôbec neuvedomil, čo z neho vyliezlo. Toľké zlo, čo okolo seba šíril… Panebože, takže to vedel už aj on. To o mame. Kedy, kedy sa to dozvie otec?
