Viktor Dyk (* 31. december 1877 – † Lopud) bol významný český básnik, prozaik, dramatik, publicista a nacionalistický politik, jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických buričov. Viktor Dyk sa narodil v Pšovce pri Mělníku. Navštevoval gymnázium v Žitnej ulici v Prahe, kde bol jedným z jeho učiteľov Alois Jirásek. Potom vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity. Po celý život však pôsobil ako novinár a spisovateľ. Od roku 1907 sa až do svojej smrti spolupracoval na redigovaní časopisu Lumír. V rokoch 1910 – 1914 redigoval tiež časopis Samostatnost. Počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil protirakúskeho odboja a bol väznený kvôli svojej literárnej činnosti (1916 – 1917) vo Viedni. Od roku 1918 bol redaktorom Národních listů. Dykova politická činnosť začala v roku 1911, keď sa stal členom Štátnoprávnej pokrokovej strany a neúspešne za túto stranu kandidoval v vinohradskom volebnom obvode do Ríšskej rady. V roku 1918 sa podieľal na založení Československé národní demokracie. Za túto stranu potom pôsobil ako poslanec v Národného zhromaždenia a od roku 1925 ako senátor. Viktor Dyk bol pravicovo a nacionalisticky orientovaný. Patril medzi najvýraznejších prvorepublikových odporcov tzv. politiky Hradu, a predovšetkým jej tvorcov T. G. Masaryka a Edvarda Beneša. Príležitostne písal do časopisu Vlajka. V roku 1928 sa po dvadsaťsedemročnej známosti oženil so spisovateľkou a novinárkou Zdenkou Háskovou. Zomrel na srdcový infarkt pri kúpaní v Jadranskom mori v blízkosti juhoslovanského ostrova Lopud. Je pochovaný v Prahe na Olšanských hřbitovech. Skryť