Krista Bendová (1923 - 1988) - slovenská poetka, prozaička, novinárka a dramatička Krista Bendová, písala už na strednej škole, dokonca do viacerých časopisov. Jej tvorba vychádzala z poézie Jána Smreka či Emila Boleslava Lukáča. Začínala písaním poézie a vydala niekoľko básnických zbierok. Bola poetkou ľúbostnej a intímnej lyriky, pričom patrila ku skupine mladých autorov, ktorí zaujali voči fašizmu a agresivite hitlerizmu kritický postoj. Jej poézia vyúsťuje do úvah o ľudskej existencii, do úsilia čo najviac poznať a poznané vysloviť. Krista Bendová sa narodila 27. januára 1923 v Kráľovej Lehote. Na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity študovala v rokoch 1942-1945 slovenčinu a ruštinu, zároveň študovala i na dramatickej akadémii v Bratislave, no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku 1945 prerušila a už viac nedokončila. Podstúpila pomerne zdĺhavé liečenie a po roku 1948 pracovala vo vydavateľstve Pravda a vo Zväze slovenských spisovateľov. Neskôr bola krátko redaktorkou časopisov Ohník, v rokoch 1956-1958 časopisu Roháč a v rokoch 1958-1964 aj denníka Pravda. Od roku 1964 sa venovala iba písaniu a v roku 1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Od 40. rokov 20. storočia sa venovala sústavne aj tvorbe pre deti a mládež a zaslúžila sa o rozvoj detskej literatúry. Najmä v 60. rokoch 20. storočia napomohla formovaniu modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru. Jej veršíky z knižky Čačky-hračky sprevádzali nejednu generáciu detí, podobne ako aj knižka Opice z našej police alebo rozprávky o Osmijankovi. Majstrovským kúskom je rozhlasové spracovanie Osmijanka. Napísala aj ďalšie knižky poézie a prózy pre deti, napríklad Rozpovie ti táto knižka, koho zjedla Mikimyška, Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko, Bola raz jedna trieda, Rozprávky z Dúbravky. Písala tiež scenáre pre televízne filmy a reportážne knihy o procese s gréckym vlastencom Manolisom Glezosom Grécko žaluje (1959). Prekladala z ruskej a českej literatúry. Skryť